Modelárske spaľovacie motory

Aj ked je  obrovský rozvoj elektroletov v posledných rokoch zostávajú modelárske spaľovacie motory najrozšírenejším spôsobom pohonu našich modelov. V porovnaní s elektrickými motormi a ich akumulátormi ponúkajú stále ešte priaznivejší pomer výkon / hmotnosť, čo je rozhodujúci predovšetkým pre akrobatické modely a aj makety a polomakety. Samozrejme, k poriadnemu autu alebo lietadlu patrí rev motora a opojná vôňa benzínu ...

Učebnica fyziky nám prezradí, že spaľovací motor sa dá pokladať za mechanický agregát, ktorý je schopný premeniť energiu výbuchu palivovej zmesi na mechanickú energiu. Činnosť motora prebieha v štyroch cykloch: najprv sa do priestoru valca nasaje pohonná zmes (sanie), ktorá je potom stlačená piestom (kompresie), silným a prudkým stlačením ohriata zmes sa vznieti buď samovoľne (diesel, detonačné motor) alebo je zapálená pomocou zapaľovacej sviečky (zážihový motor) - nastáva tretia fáza - výbuch (expanzia). A konečne v poslednom cykle spaliny pohonné zmesi opúšťajú priestor valca (výfuk). Motor samotný sa skladá z niekoľkých základných častí: Karter (kľukovej skrine) s ložiskami, kľukové hriadele s ojnicou - k nej je pomocou piestneho čapu pripojený piest spravujúca kompresiu. Ten sa pohybuje vo valci (u modelárskych motorov je valec väčšinou opatrený vložkou), tesnosť piestu môže zaisťovať piestny krúžok, ale väčšina modelárskych motorov je vyrábaná v prevedení tzv ABC (hliníkový, tvrdo chrómovaný piest v bronzovej vložke). Priestor  je zhora uzavretý hlavou valca, v ktorej je zaskrutkovaná zapaľovacia sviečka (alebo protipiest u detonačných motorov). Kompresný pomer môžeme v prípade potreby zmenšovať pridaním podložky (tesnenie) pod hlavu.

Dvojtaktný modelársky motor
Jednotlivé cykly chodu motora - sanie, kompresia, výbuch, výfuk sú dômyselným technickým "fígľom" zlúčené do dvoch taktov. Zmes paliva a vzduchu pripravená v karburátore je väčšinou nasatá dutým kľukovým hriadeľom či posúvačom pod piest, a to podtlakom vzniknutým v Karter pohybom piestu v smere kompresie. Pri opačnom pohybe piestu dochádza k zmesi pomocou kanálov vo vložke (hlave) nad piest. Nasleduje kompresia a výbuch zmesi. Pri pohybe piesta smerom z hornej úvrate dochádza k výfuku spálenej zmesi výfukovým kanálom a zároveň k opätovnému nasatiu zmesi nad piest. Je teda zrejmé, že u takto pracujúceho motora dochádza k zlúčeniu sania a výfuku v prvý cyklus chodu motora, výbuch a expanzia v druhý cyklus chodu motora.

POZOR: vyvarujte sa 2-taktných benzínových motorov s predným saním sú veľmi nebezpečné pri nastavovaní karburátoru za chodu motora.

Štvortaktný modelársky motor
Jednotlivé cykly chodu motora - sanie, kompresia, výbuch (expanzia), výfuk sú oddelené na štyri jednotlivé doby. Riadenie týchto cyklov býva riešené pomocou ventilových mechanizmov, vačiek, zdvíhatok atď. Rozhodujúci pre funkciu motora je rozdelenie, sprevodovanie otáčania kľukového hriadeľa a vačky, prípadne posúvače v pomere 2:1. Štvortaktné motory nesajú cez Karter a dutou hriadeľou tak ako ich dvojtaktný bratia, ale nasávajú zmes priamo cez otvorený sací ventil do spaľovacieho priestoru pri pohybe piestu z hornej úvrate (prvý cyklus). Po uzatvorení sacieho ventilu a pri pohybe piesta do hornej úvrate dochádza k kompresii (druhý cyklus). Nasleduje výbuch a pohyb piesta do dolnej úvrate (tretí cyklus). Pri opätovnom pohybe piestu do hornej úvrate sa otvára výfukový ventil - výfuk (štvrtý cyklus). Všetko sa opäť opakuje. Je zrejmé, že pre správny chod je rozhodujúci správne zladenie otváranie a zatváranie ventilov - preto je nastavenie ventilovej vôle (vedľa nastavenie karburátora) tým najdôležitejším bodom nastavovanie štvortaktného motora.

Štvortakt je tichší, má polovičnú spotrebu paliva a celkovo zvuk motora je "maketovejší". Najlepším príkladom sú motory špičkovej Japonskej firmy SAITO.

 

Michálek Ivan-IMI HOBBY CENTRUM

 

 

Dnes sa už vyrábajú Jednovalce, dvojvalce a viacvalce, hviezdicové aj radové.